Eric Devine || Vampire

7. dubna 2015 v 17:00 | Louis






PŘIROZENÉ SCHOPNOSTI:

Velká síla, Zostřené smysly, Ovládání mysli, Regenerace, Mrštnost


SCHOPNOSTI NAVÍC:

Kryokinéze


VZHLED POSTAVY:

Eric síce nepatrí medzi najväčších fešákov na planéte ako jeho brat [urovnáva to tým, že niekto musel zdediť peknú tvár a niekto zase mozog], ale tiež sa nedá povedať, že vyzerá ako strašidlo z hororu ovalené úanvicou. Radí sa do takej zlatej strednej kategórie, a tak vás v dave ľudí ničím neupúta. Aspoň nie v Shadow Hills. Už len názov mesta naznačuje jeho skutočnú tvár a okolo Erica sa prirodzene vznáša nedobrá aura, ktorú v tak temnom meste ani nepostrehnete. Len pred pár rokmi bol ešte zdržanlivým chlapcom, ktorý sa snažil byť neviditeľný pre svoje okolie, dnes však pôsobí dojmom, že má energie aj za troch ľudí a dáva to najavo postojmi, pohybmi, gestami, všetkým, čím sa dá. Pred dvoma storočiami bol na svoju 183 centimetrovú výšku celkom hrdý, pretože tak vysoký bol málokto, avšak dnes je tak vysoký skoro každý muž v jeho veku [ak si odmyslíte fakt, koľko mu naozaj je]. Váhavo je trošku pod priemerom [70 kilogramov], ale od upíra, ktorý k životu potrebuje jedine krv, to nie je nič nečakané. Jeho telo proste pod nedostatkom potrebných výživných látok postupne schradlo a dnes má už iba chudšiu, nie moc mohutnú postavu neovplývajúcu silou, napriek tomu je rýchly a vytrvalý - dokáže behať rýchlejšie a oveľa dlhšie ako ktokoľvek iný z klanu, na čo je právom hrdý, a sú to asi jeho jediné výhody. Na tele by ste mu moc výrazné svaly nenašli, pretože ich nikdy nepotreboval a úprimne, načo by mu aj boli? Nemá nimi na koho zapôsobiť, pretože Eric sa narozdiel od svojho brata viac spolieha na charakter než na vzhľad. Nezostáva povrchný a ide viac do hĺbky. Je to však len jedna z mnohých vecí, v ktorých sú rozdielny - ďalšou sú napríklad črty. Kým Finn vyzerá ako typický Európan, jeho starší brat je čistý severan. Vlasy sú na ňom samostatnou kategóriou. Narodil sa s hustou blond hrivou, ale po tom ako sa stal upírom a vypol emócie mu vlasy začali pri korienkoch tmavnúť a šírilo sa to postupne ďalej, až hrozilo, že bude tmavovlasý, no potom sa to znenazdajky zastavilo a on sa stal špinavým blondiakom. Tým to neskončilo. Keď totiž Eric vypol emócie druhýkrát, vlasy mu sčerneli už nadobro. Nikdy sa však nevyroval s možnosťou, že prišiel o dedičstvo svojich predkov, a preto si ich tajne začal farbiť tak, ako ich mal predtým s tým, že sa o ne viac stará - češe ich, dáva si na nich gél, ak je veľmi strapatý a podobne. Nechce predsa pôsobiť ako strašiak. Podlhovastú tvár s okrúhlym nosom robia zaujímavou hlavne belasé oči modrej farby sťa zamrznuté jazero v Nórsku neďaleko ich domu. Či sú vraj bránou do duše je otázkou pre filozofov, čo sa však týka Erica, on je ako otvorená kniha, vďaka čomu je jasné, že nie je bezcitná príšera živiaca sa krvou. Bledú tvár okrem krásnych očí a nosa dopĺňa aj veľmi časté strnisko, ktoré sa len nerád vzdáva, lebo vtedy naozaj vyzerá ako 28-ročný muž a nie ako tínedžer. Tenké ružové sa nedvíhajú do úsmevu tak často ako keď bol človekom, ale ak aj vykúzli úsmev, tak nie vždy je úprimný, často je len nasilu, aby sa v danej situácií netváril ako blbec. Vo svojom šatníku preferuje hlavne obyčajné tmavé oblečenie - tričká, rifle a mikiny, sem-tam aj niečo elegantnejšie pri dôležitejších situáciách, no väčšinu jeho šatníka tvoria koženky, na ktorých sa stal doslovne závislým, a zbožňuje ich. Jedinú ozdobu, ktorú Eric na sebe nosil a stále nosí, je retiazka, na ktorej visí malý strieborný krížik. Kedysi preňho predstavoval jeho vieru a oddanosť Bohu, ale po tom, čo sa stal upírom, sa stal jeho vlastným symbolom prekliatia, utrpenia a bolesti, ktoré upírstvo a nesmrteľnosť prinášajú.


POVAHA POSTAVY:

Eric bol vždy veľmi nekomplikovaným charakterom, ktorý ste vedeli pochopiť v rekordne krátkom čase. Ak sa na ňom niečo nezmenilo, tak to určite bolo toto. V ostatnom to už ale nie je také isté. Prostý bol, je a bude, no vždy bol taký iným spôsobom a zakaždým to bolo len horšie a horšie. Ak by ste jeho ľudské Ja chytili za nohy a otočili ho o stoosemdesiat stupňov, tak by ste dostali dobrú predstavu, akou osobnosťou sa stal po prvom vypnutí svojej ľudkosti. A ak by ste potom túto verziu pohŕkali a prudko otočili o tridsošesťdesiat stupňov, dostali by ste zas dobrú predstavu o jeho novom Ja, ktoré teraz prevláda. On osobne sa ale na to nemôže sťažovať - možno len na to, že teraz je takmer ako Finn -, pretože mu toto jeho nové Ja veľmi páči! Kedysi bol slaboch, úzkoprsý, ufňukaný, naivný slabý chlapček, ktorý mal pocit, že ho nikto nemá rád a musí na pleciach niesť váhu celého sveta. Ale čo bolo, bolo. Ten chlapček umrel, keď mu brat zlomil väzy a on sa zobudil už druhýkrát s vypnutou ľudskosťou. To, čím sa stal, je temnejšia podoba jeho Ja, ktorá však konečne, aspoň trochu, pochopila, čo je život a ako ho prežiť. Na svet sa pozerá dosť pesimisticky, len pár vecí vo svojom živote vidí v tých svetlejších odtieňoch. Vždy ku všetkému pristupoval s veľkou rozvahou a narozdiel od svojho brata sa nikdy nevrhal bezhlavo do neznáma, nejednal hlúpo a impulzívne, ale s chladnou hlavou, aby ho jedno prenáhledné rozhodnutie nastálo hlavu. Opatrnosti nikdy nie je dosť a už vôbec nie vo svete v akom vyrastali a v akom žijú, v Shadow Hills si žiadna nadprirodzená bytosť nemôže byť istá svojím bezpečím, pretože lovci [a hlavne Arrow] stále striehnu všade po meste a skryť, kto naozaj ste, je stále ťažšie a ťažšie. Zásadu "držať sa späť" vyznáva stále, hoci aj on si rád z času na čas vyhodí z kopýtka, pretože skrývať sa ako vystrašené decko ho už unavuje. Nikdy nebol typ, ktorý všetko bral na ľahkú váhu a nič nepokladal za dôležité - skôr naopak, za dôležité pokladal svojho brata a cítil sa zaňho ako starší z nich dvoch zodpovedný. Stále je to tak, ale posledné vypnutie emócií Erica už naučilo, že niektoré veci nie je možné zmeniť. Jeho malý braček vyrástol a nastal čas, aby si obaja našli svoju cestu - a minimálne on to už urobil. Už to nie je ten patetický otrava, čo mu bol neustále v pätách ako strážna ruka Božia. Niektoré ľudské vlastnosti si však Eric udržal aj napriek tomu, že sa z neho stal upír, ktorý by mal byť bezcitný a vražedný. Stále vie byť milým, hoci úprimný úsmev a smiech sú zriedkavejšie ako kedysi. Jemnosť a gentlemanstvo sa do dnešných časov asi prenáša hlavne vďaka tým, ktorý majú aspoň nad 100 rokov. Túto smutnú skutočnosť si všimol už dávnejšie, ale našťastie on gentleman je a nemá problém dáme otvoriť dvere a podržať ich, aby mohla prejsť ako prvá. Ako bolo už spomenuté vyššie, upíri by mali byť bezcitné netvory, no pri Ericovi to tak úplne neplatí - je celkom citlivý muž, a hoci si vytvoril svoju škrupinku, môžete ho zraniť a na také veci on zabúda veľmi ťažko. Skôr či neskôr sa vám totiž pomstí za všetku bolesť, ktorú ste spôsobili jemu či jeho milovaným. Vyznáva metódu "oko za oko, zub za zub," takže pozor naňho! Aj keby svoje emócie chcel skrývať pred svetom, je nad jeho sily hrať sa na niečo, čím nie je alebo nechce byť. Preto je ako otvorená kniha - predvídavý a jeho vnútro viac-menej spoznáte už vďaka obalu. Môže sa tváriť ako tvrdý chlap [o čo sa aj snaží], ale rýchlo zistíte, že vnútri je krehký ako porcelán a ľahko sa rozbije. Jeho citlivosť sa napríklad prejavila, keď opäť svoje pocity zapol prvýkrát. Ten pocit viny ho v slabej odozve prenasleduje doteraz. Nepatrí medzi moc trpezlivé osoby a vlastne aj päť minút čakania mu už ničí nervy, čo je dosť čudné vzhľadom k tomu, že pre nesmrteľných dokáže byť aj storočie len okamih. Netrpezlivosť sa na ňom podpisuje aj tým, že ho človek dokáže rýchlo vytočiť, ale udobriť si ho je už ťažšie. Nie je však žiadne veľké slniečko - keď o niečo hlbšie prejaví záujem ťažko sa toho vzdáva a pretože je vo svojich vlastných záležitostiach poriadne sebec. Je veľmi usilovný a poctivý, čo tiež prezrádza, že je asi ten najhorší klamár aký kedy len žil...alebo aspoň taký bol, pretože odkedy po druhýkrát zapol všetky emócie, niečo sa v ňom zlomilo a už nikdy nebol rovnaký. Preto teraz dokáže ľuďom klamať do očí, hoci je pravda, že to robí len veľmi nerád. Jeho slabosťou je aj sebaovládania. Vlkolaci totiž nie sú jediné bytosti, čo s tým majú problém. Upíri majú tiež svoje slabé chvíľky a Eric sa naštve veľmi ľahko, čo vtedy robí? Všetko možné od neškodného vrčania až po trhanie hláv nevinných ľudí. Nie je nato hrdý, ale svoju podstatu nikto nezaprie, všakže?


HISTORIE:

Eric o svojom živote rozpráva veľmi zriedka, hoci často nad ním v duchu spomína. Bol pridlhý a príliš čudný, aby stál za nahlas vyslovenú spomienku či spomenutie ho čo i len viac ako troma vetami. Jeho pôvodné meno bolo Eric Erling. Narodil sa v roku 1791 v malom snehom zapadnutom meste kdesi na severe Nórska, ktoré v tom čase sužovala príšerne tuhá a dlhá zima, ktorá nechcela poľaviť. Narodil sa do chudobnej rodiny - jeho otec bol zručný kováč, ale v takom zapadákove nemal svoje umenie kde uplatniť, matka zasa pracovala ako upratovačka či práčka v dome tých bohatších obyvateľov. Ako veľmi malého chlapca brala Erica so sebou, pretože sa oňho nemal kto starať, a tak celý deň trávil v obrovských vykúrených sálach a niekedy sa mu dokonca ušla aj nejaká maškrta. Rok po jeho narodení sa však matke narodilo ďalšie dieťa, pôrod to bol veľmi ťažký a komplikovaný a ich matka to nevydržala a len čo porodila krásneho zdravého chlapčeka, zomrela. Otec mu dal neobvyklé meno - Finnick. Obaja chlapci rástli ako z vody, ale narodili sa pod dosť nešťastnou hviezdou, matkina smrť otca silno vzala a neprávom z toho vinil svojho druhorodeného, všetky peniaze, ktoré zarobil, míňal do pitia a napokon videl len jedno východisko. Obesil sa. Vtedy boli obaja veľmi malý, ale už v tom čase Eric pochopil, že bude musieť obetovať svoje detstvo pre bratove dobro, pretože preňho znamenal úplne všetko, čo na svete mal. Chlapcov si prisvojila ich stará mama žijúca v Trondheime, nemohla sa považovať za zámožnú, ale rozhodne mala viac peňazí ako jej zosnulá dcéra. Eric aj Finnick rástli spolu, celé detstvo boli najlepší priatelia a spoločníci, takmer všetko robili spolu, ale čím väčší boli, tým sa rozdiely medzi nimi prehlbovali. Kým Eric bol trpezlivý, rozvážny a jemný, tak Finnick bol horlivý, prenáhlený a impulzívny. Starší brat sa vždy považoval za toho, ktorý musí na mladšieho bračeka dávať pozor, aby sa mu nič nestalo, ale mladší to videl naopak - on sa zase staral o staršieho. Vďaka peniazom starej mamy sa Ericovi dostalo základného vzdelania, čo v tej dobe bolo veľmi neobvyklé, no využil tú príležitosť. Svoje potešenie začal nachádzať v Bohu a službe Všemohúcemu. Finn naopak trávil celé dni aj noci v baroch a uliciach, obzeral sa za dámami a užíval si s nimi. Narozdiel od svojho brata Eric vedel, čím chce byť. Kňazom. Lenže to nebolo až tak ľahké, ako sa mohlo zdať, a musel pre to opustiť svoju rodinu do Osla, o ktorom v tej dobe vedel málo. Napriek neochote opustiť brata odišiel, stal sa mníchom v jednom z kláštorov a neskôr bol vysvätený za kňaza v tom istom kláštore. Mal všetko, čo potreboval - Boha, vieru, jedlo aj pitie, zmysel pre svoju existenciu a jediné, čo mu chýbalo, bol jeho brat, ktorého nevidel už od svojich sedemnástich, čo už bolo viac ako šesť dlhých rokov. Jedného dňa ho však v Osle nečakane navštívil Finn a oznámil mu, že ich stará mama zomrela a jej majetok zdedil práve on, keďže bol ako jediný doma prítomný a kňazi dediť nemohli. Eric si myslel, že s tými peniazmi bude môcť jeho brat začať niekde šťastnejší život, ale to sa mýlil. Dozvedel sa, že ho všetok roztratil v ženách, hazarde a kope iných hriešnych vecí. Samozrejme dostal poriadnu kázeň o nezodpovednosti a darmožráctve, ale jeho brat bol proste jeho brat a na toho by neúčinkovali ani Božie schopnosti, a tak to nechal tak. S bratom sa nepravidelne stretávali ďalších päť rokov a potom v jeho živote nastal obrovský zlom, ktorý nečakal. Mal práve 28 rokov, keď sa u nich v kláštore objavil neznámy zámožný muž hľadajúci jedlo a nocľah. V tej dobe bolo veľmi neslušné niekoho urodzeného uraziť či odmietnuť, a preto ho k sebe prijali. Tento muž počas dní stráveným medzi kňazmi prejavoval záujem o Erica, s ktorým sa často zhovárali o úplne všetkom, no najmä o jeho rodine. V jednu noc sa však všetko zmenilo a než sa mohol Eric spamätať, Russell ho zabil. Prebudil sa až v istom opustenom dome, kde bok po boku stál jeho brat a ten muž. Trvalo im dlho kým mu vysvetlili, čím sa stal. Upírom. Finn to videl ako blahodarnú vec a spásu, Russell zase ako možnosť aby sa pridali do jeho rodiny, no Eric v tom videl len prekliatie, kvôli ktorému sa z neho stal démon noci. Pohltila ho nenávisť, hnev a strach a proti ich vôli od nich odišiel, jeho pocity sa samovoľne vypli a stal sa z neho vražedný stroj - začal zabíjať nevinných ľudí a to len tak pre zábavu či rozptýlenie, stal sa závislým na ľudskej krvi a pil ju pokiaľ len vládal. Stal sa presne takým netvorom za akých upírov vždy považoval a bolo mu to jedno, pretože sa zaujímal len o násilie a bolesť. Často sa sťahoval a jeho krvavá stopa viedla cez celú Škandináviu a tá k nemu napokon znovu doviedla Finna, ktorý po ňom pátral. Eric svojho brata nenávidel a pokúsil sa ho zabiť, ale Finn bol teraz na chvíľu pre zmenu ten zodpovednejší a rozvážnejší, prehovoril k svojmu bratovi tak, že vedel, že ho to zasiahne až do srdca a nemýlil sa - Ericove city sa znovu zapli ale malo to neblahý účinok. Uvedomil si, že má krvavé ruky od desiatok ak nie dokonca stoviek svojich obetí, ktorých životy vyhasli pre nič. Spôsobilo to uňho obrovské výčitky a hlboké depresie, ktoré sa snažil riešiť alkoholom a slabnúcou vierou, ktorej sa napokon otočil chrbtom, pretože Boh jeho modlitby ignoroval. Dlhé dni odmietal piť krv, nedokázal sa na ňu ani len pozrieť, už mu hrozilo, že zomrie od hladu, ale napokon objavili prijateľnú alternatívu - zvieraciu krv. Nebola tak lahodná ako ľudská [po ktorej stále túži, ale potláča to] a Eric bol kvôli nej oveľa slabší ako jeho spoločníci, no stačilo mu to a bol spokojný, pretože už nemusel ubližovať ľuďom. Bratovi odpustil za tú "zradu," ale bol mu vďačný, že mu pomohol spamätať sa, pridal sa teda ku klanu, hoci voči Russellovi dodnes cíti krivdu, ktorá asi nikdy nezmizne. Po ďalšie roky cestovali po svete, ale opätovne sa vracali do Shadow Hills. V roku 1914 sa v Európe rozpútala prvá svetová vojna a Eric by aj odišiel do Francúzska a bojoval by, ale bolo mu to zakázané, nuž v takýchto veciach si s Russellom nerozumie a neraz sa už aj pohádali, ale či už Eric chcel alebo nechcel, musel ustúpiť, pretože hlava klanu musí mať posledné slovo. Klan sa rozšíril o jedného člena v roku 1917, kedy sa ku nim pridal upír menom Thomas. Bolo to trošku zvláštne, pretože Russell ho nepremenil - len si ho prisvojil. Život [ak sa to životom dalo vôbec nazvať] však išiel ďalej. V tom istom roku sa stala ďalšia vec. Finn sa obrátil proti pravidlám, ktoré ich stvoriteľ vymyslel, a sám premenil dve dievčatá, ktoré potom priviedol k nim. Russell išiel vybuchnúť od jedu, to bolo vidieť, ale len slepý by si nevšimol, že Finn je celý blázon do Heidi, hoci to bola nenaplnená láska. Jej kamarátka sa volala Gisela, či už to Eric chcel alebo nechcel [vlastne k zoznámeniu týchto dvoch ho dotlačil Finn - Boh vie prečo] musel priznať, že bola naozaj okuzlujúca a len v jej prítomnosti dokázal zabudnúť na zverstvá, ktoré páchal. Kým sa spriatelili tak to chvíľu trvalo, ale napokon sa im to podarilo a počas tých dlhých rokov ich vzťah nabral na intenzite a teraz je fakt veľmi komplikovaný a on netuší, ako ho vlastne nazvať. V roku 2002 pribudol nový prírastok menom Alina, vždy vyzerala byť šťastná z toho, čo sa z nej stalo, čo jej Eric závidel, pretože on v upírstve videl málo pozitívnych vecí. Päť rokov nato prišla ďalšia upírka, ktorá sa okamžite vypracovala na hlavu ich klanu spolu s Russellom, vraj lebo mu niekoho pripomína, ale to bolo všetko, čo sa o tom dozvedel. Teraz sú v Shadow Hills a už stihli na seba upozorniť a to tak, že Finn skoro rozpútal vojnu medzi klanom a čarodejníckym rodom Prescottovcov, lebo zabil ich hlavu rodiny, ale jeho brat tvrdil, že je nevinný a že si nič nepamätá. Eric tomu verí, síce je jeho brat nezodpovedný, ale vzoprieť sa svojmu stvoriteľovi a riskovať vojnu je príliš aj naňho. V dnešných dňoch je situácia v meste strašne napätá, všetci žijú v strachu z Arrowa, pretože nevedia, či na nich nepríde jedného dňa rad a k tomu aj hroziaca vojna medzi upírmi, vlkolakmi, ľuďmi a čarodejníkmi. Stačí chyba a rozpúta sa masaker. To bývali jeho problémy, ale odvtedy sa všetko zase zmenilo. Eric sa naštval na Finna a takmer ho zmlátil, no ten Einstein mu zlomil väzy a keď sa prebudil, tak jeho ľudskosť bola vypnutá. Niekoľkokrát skoro brata zabil a spolu s ním si to odniesli desiatky obyvateľov mesta. Tým pritiahol nechcenú pozornosť lovcov, ktorý ho naháňali tak besne, že musel ujsť do Belehradu, hlavného mesta Srbska, odtiaľ odišiel do Moldavska a odtiaľ na Ukrajinu, kde bolo ľahké zabíjať ľudí pre krv, keď tam mali hotovú vojnovú zónu. Jedného dňa však naňho zaútočil sentiment, a tak odišiel do Nórska. Tam stretol jedno dievča, ktoré dokázalo nemožné - nebálo sa ho a pomohlo mu zapnúť si emócie späť. Nezopakoval sa scenár spred dávnych rokov, kedy sa Eric skoro utopil vo vlastných výčitkách, pretože ona mu pomohla sa s tým vyrovnať. Zamiloval sa tak, ako to len šlo a v tej dobe spoznal jedného vlkolaka, Cartera Blakea, prekvapivo rodáka zo Shadow Hills. Bohvie, ako sa vlastne stali najlepšími priateľmi, ale bolo na ňom niečo, čo sa Ericovi na ňom páčilo, bol to sympaťák a mal ho moc rád - až tak, že dal na jeho slová i slová svojej prvej lásky, ktorá vedela, že rodina má prednosť, a rozhodol sa vrátiť domov. Mal tam brata i svoj nechcený klan, s ktorým mal pokryvené vzťahy a bolo treba ich znovu napraviť.


GALERIE:







♦♦
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama