Sebastian Knox || Sorcerer

18. ledna 2018 v 20:26 | Louis






PŘIROZENÉ SCHOPNOSTI:

Znalost bylinek, Odolnost vůči nátlaku


SCHOPNOSTI NAVÍC:

Telepatie, Astrální projekce


VZHLED POSTAVY:

Sebastian je čarodejník ako každý iný. Žiadny hrdina s postavou poloboha a nadľudsky krásnymi očami, ktorými prepaľuje každého, kto je čo i len trochu hodný jeho vznešenej pozornosti. On je len prostý chlap, svojský a zväčša nie príliš atraktívny, nepútavý, až by ste si ho v dave na ulici ani nevšimli. Žiadny extrémny fešák, iba relatívne mladý muž s liberálnymi myšlienkami a názormi, čo má okolo seba chabú auru polorozpadnutej autority vybudovanej za celé roky tréningu. Sebastian je vysoký takmer 181 centimetrov a váži približne 74 kilogramov, má chudú, mierne urastenú postavu, keďže svaly nie sú nič preňho - jediné, ktoré uňho nájdete, sú dávnym pozostatkom z čias, keď profesionálne hrával basketbal. Ale to bolo už dávno. Posilňovanie ani vtedy nebolo niečo, čomu by venoval svoj čas, viac ako hmatateľné veci okolo neho ho zaujíma svet psychický, čo je vzhľadom na jeho schopnosti pochopiteľné. Vlasy v tých najtemnejších odtieňoch čiernej zdedil z otcovej strany, kde jeho korene vraj siahajú až kdesi do rímskej provincie Hispánia. Udržiava ich v jednej dĺžke, striedajúc účesy do hocičoho, čo spadá do kategórie "upravené." K tomu si dopomáha aj gélom, pretože nenávidí, keď mu jednotlivé pramene stoja na každú svetovú stranu akoby to bola kubistická maľba z ateliéru Pabla Picassa. Husté tmavé obočie jasne lemuje sivomodré oči po matke - jej korene už tak jasné nie sú, ale dá sa predpokladať, že ich treba hľadať v oblasti nemecky hovoriacich krajín alebo v štátoch na severe. Nenájdete v nich nepriehliadnuteľný chlad, záblesky hnevu či plamene nenávisti...iba z času na čas prázdnejší výraz, keď sa akurát hrabe v myšlienkach cudzích ľudí. Nos má Sebastian trochu krivší kvôli fraktúre, ktorú utrpel pri hraní basketbalu, no túto nerovnosť si sotva všimnete na jeho dlhej tvári. Niekedy ju akoby ilúziou zaoblí husté strnisko okolo tenkých ružových pier, necháva si ho narásť z dôvodu, že má z holenia tak trochu fóbiu vzhľadom k tomu, že je stredne ťažký hemofilik. Túto chorobu zdedil z matkinej strany rodiny, keďže práve ženy bývajú prenášačmi tohto ochorenia. Na tričku sa mu medzi prsiami väčšinou hojdá čierna šnúrka, na ktorej visí prívesok v tvare dvoch prelínajúcich sa trojuholníkov, čo bol znak jeho starého covenu v Moldavsku. Čo k tomu dodať? Vzhľadom k tomu, že jeho schopnosti sú viac-menej hlavne mentálneho zamerania, niet sa čo diviť, že z času na čas Sebastiana zasiahnu silné migrény, počas ktorých je úplne neschopný robiť niečo zmysluplné a musí jednoducho počkať, kým konečne odznejú, než bude znova pri silnách. Jeho šatník nemá špecifické zamerania na farby alebo situácie, nájdete tam hocičo, čo môžete pomiešať s hocičím, ale Sebastian si dáva záležať, aby oblečením aspoň trochu podporil toho slabého ducha autority, čo okolo seba tak usilovne vybudoval.


POVAHA POSTAVY:

Sebastian je presne ten typ človeka, ktorý sa označuje za flegmatika, hoci pravdou zostáva, že aj on má svoje temné chvíľky plný preňho netypického správania. Koniec koncov, niečo ako čistý charakter podľa Hippokratovho rozdelenia môže sotva existovať, pretože v takom prípade by štvrtina sveta bola presne taká ako on. O flegmatikoch sa všeobecne hovorí, že sú hrozne pokojní, skoro letargickí a Sebastian nie je o moc iný, je ako tichá voda podmieľajúca brehy, dokým sa zrazu neprepadnú. Moc ho nevyprovokujete a ku všetkému pristupuje s chladnou hlavou. Rozvážny postoj zvykne zaujať voči všetkému a všetkým, každej akcii a udalosti, v ktorých sa ocitol, každému človeku, čo sa mu dostal do cesty v zlom či dobrom, a dvakrát či dokonca pre istotu trikrát si rozmyslí, čo urobí ako ďalšie, hold nerád riskuje a rád má všetko pod kontrolou. Ako sa však hovorí: priveľa premýšľania ničomu neprospieva a Sebastian dosť rozmýšľa o mnohých veciach - v neposlednom rade aj o tom, čo má urobiť ďalej, a preto je dosť váhavý. Niekedy mu jednoducho trvá, kým sa rozhodne, aký postup by si mal zvoliť, a dokonca ani niekoľko životných prešľapov ho v tomto ohľade príliš nepoučilo a furt robí tie isté chyby. Váhavosť však uňho môže byť aj vedľajším produktom už od detstva vsugerovávanej opatrnosti, ktorou rodičia nikdy nešetrili, keďže za syna mali hemofilika, veď aj malé porezanie pri holení ho môže stáť život. Nedá sa povedať, že by bol vorkoholik - v skutočnosti leňošenie obľubuje -, ale rozhodne je nadšeným puntičkárom, ktorý dokončí každú rozrobenú prácu aj do toho najmenšieho detailu, keďže si dáva záležať na všetkom. Má rád disciplínu a poriadok, nenávidí zmätok, ničím neriadený a regulovaný chaos pohlcujúci i tú poslednú piaď zeme. Je pravda, že de iure sa zaraďuje k temným čarodejníkom, ale iba v máločom si s nimi skutočne rozumie. Sebastian totiž vyznáva iné hodnoty a ciele ako oni a v mnohých aspektoch sú až diametrálne odlišné. Že usporiadanie je dôkazom nízkej inteligencie? Tak nech! On je viac-menej šťastný so svojim súčasným stavom a len máločo by skutočne na realite menil. Či už je to kvôli jeho čarodejníckym schopnostiam, ktoré sú očividne na mentálnej báze, alebo niečom inom, často sa mu stáva, že sa zamyslí. Poznáte to, keď človek proste pozerá pred seba s prázdnym pohľadom a bez žmurknutia, dokiaľ mu ktosi nezamáva pred očami, až ho vráti do reality. Sebastian to už má skoro ako koníček. Čo sa týka jeho vychádzania s ľuďmi, tam je o na celkom dobrej úrovni. Nie je práve najspoločenskejšia bytosť pod slnkom, ale nemá problém nadviazať rozhovor aj s cudzincami, rozpráva sa rád o všeličom a i keď nemá až tak rozvinutý zmysel pre humor, vždy je tu niečo, čím si niektorých jedincov získa. Možnože má prirodzený šarm a možno jeho osobnosti pridáva na čare fakt, že je homosexuál, on sa tým v konečnom dôsledku celkom hrdí a neberie to ako nejaký chybu alebo niečo, čo by mal skrývať len kvôli stereotypom vládnucim v spoločnosti. V tomto sa mu ona musí prispôsobiť a nie naopak. Samozrejme, tento chlap má aj svoje slabé stránky a zápory, niektorými sa moc nechváli, na iné si už proste zvykol a prijal ich ako svoju súčasť či ďalšie poleno hodené osudom jemu pod nohy. Napríklad sa tu počítajú jeho problémy s učením. Iste, je schopný vzdelávať sa, no dokáže to jedine vďaka svojej vlastnej iniciatíve. Inak by mu to šlo katastrofálne. Podobné ťažkosti máva aj s adaptáciou v rámci nového prostredia, čo je dosť paradoxné vzhľadom k tomu, že je Kanaďan žijúci v Spojených štátoch plus má za sebou už aj nejaké to cestovanie po svete. Nuž...odhodlanie sa snáď cení. Ako už bolo spomínané, Sebastian je puntičkár milujúci poriadok a usporiadanie, pri ňom sa môžeme baviť o tomto aj v geopolitickom ohľade, pretože v posledných rokoch ho politická situácia privádza do šialenstva, a tak niet divu, že s tým chcel niečo urobiť. Fakt, že si na to zvolil radikálnu cestu naznačuje, kam ho osud doviedol - na temnú stranu alebo presnejšie na tú hranicu, kedy sami neviete, či ste dobrí, pretože vaše skutky hovoria o čomsi inom. Sebastian takto blúdi už niekoľko rokov a doteraz sám seba vidí ako dobrému muža, čo v mene vyššie dobra kráča chodníčkami zla, pretože je to nutné a inak to nejde. Za tie roky, čo už žije, stihol trochu aj pochodiť po svete a väčšinu času strávil v juhovýchodnej Európe, kde sa priučil miestnym jazykom, vďaka tomu dnes okrem angličtiny hovorí aj po moldavsky, rumunsky, grécky, vie pár fráz z turečtiny a ako potomok frankofónneho obyvateľstva Kanady aj po francúzsky, hoci má príšerný prízvuk, hold práve angličtina je jeho materinský jazyk.


HISTORIE:

Sebastian sa svojou históriu nechváli, nehovorí o nej - pokiaľ to nie je nutné - a v prípade potreby nemá problém si fakty o vlastnom živote trošku poupraviť, aby sa vyhol rôznym rečiam a podozreniam, hold ľudia nie sú jediný druh na Zemi a určite ako jediní nemilujú klebety a ohováranie na účet druhých. Sebastian prišiel na svet 24. marca 1984 práve tu v Shadow Hills, hoci má kanadské občianstvo po svojich rodičoch, ktorí sem prišli začať novú úspešnú kariéru. Doma sa im totiž nedarilo tak, ako by si želali. Osud im však neprial a už po dvoch rokoch sa museli vrátiť tam, odkiaľ prišli, teda do kanadského mesta Edmonton. Tu začal otec pracovať pre realitnú kanceláriu a matka zostala doma, aby sa postarala o ich syna, koniec koncov, bolo tu toho veľa, nekonečné množstvo vecí, na ktoré ho musela pripraviť a naučiť. Ani jeden z rodičov sa však do toho neponáhľal, pretože chceli zabezpečiť svojmu synovi obyčajné detstvo bez neprirodzeného stresu a tlaku okolia. Bolo to to najmenej, čo mu mohli dať, preto Sebastian vyrastal v sladkej nevedomosti o svojom potenciály veľa rokov, i keď je pravda, že už keď mal päť, začal počuť zvuky, šepotavé hlasy vibrujúce v jeho mozgu. Nedokázal povedať, čo hovoria, avšak mohol vycítiť ich náladu a mnohokrát ovplyvnila aj tú jeho, takže v jeden deň bol impulzívnym a ironickým malým dieťaťom, ale už o deň neskôr bol introvertným melancholikom. Všetko sa zhoršilo na jeho siedme narodeniny. Akurát hral na telesnej futbal, keď doňho vrazil jeden spolužiak, až ho zvalilo na mantinely a na hlave mu zostala dobrá ranka, no po polhodine z nej stále tiekla krv a nejavila známky zacelenia, a tak išiel na pohotovosť. Po týždňoch kontrol a návštev u doktorov mu bola diagnostikovaná stredne ťažká hemofília, ktorú zdedil po matke rovnako ako mágiu...hoci je fér povedať, že aj jeho otcovi a jeho predkom koluje čarodejnícka tradíciách v žilách rovnako ľahko ako erytrocyty. Toto závažné ochorenie však spôsobilo radikálnu zmenu v spôsobe jeho života - rodičia zaviedli preventívne opatrenia, ktorými sa snažili zabrániť tomu, aby sa ich synovi niečo stalo. V tej dobe bol Sebastian verným fanúšikom hokeja a svoju budúcnosť videl na ľade, ale športy sú nebezpečná záležitosť a tento sen mu osud vytrhol z rúk, a tak mu odvtedy nezostalo nič iné, ako je sledovanie zápasov naživo, cez internet alebo v televízii. Celé dni trávil zatvorený vo svojej izbe, stal sa z neho stratený chlapec s absenciou cieľa či motivácie, netušil, čo sám so sebou má robiť a k tomu všetkému boli hlasy v jeho hlave čoraz mocnejšie. Rodičia to videli a dali mu cieľ, ktorého sa mohol chytiť ako záchranného lana a dostať ho z tej nekonečnej mizérie. Vtiahli ho do nadprirodzeného sveta. Čakal ho tvrdý a namáhavý tréning, no veľmi rýchlo sa ukázalo, že napriek Sebastianovej fyzickej slabosti bol odhodlaný a ak sa do niečoho pustil, nenechal to tak, dokým to nedokončil. Urobil všetko, čo bolo treba, aby ovládal cudzie myšlienky pchajúce sa do jeho hlavy, ignorujúc migrény, únavu i nepokoj rodičov spôsobený jeho prepracovanosťou, veď sa tomu venoval tak puntičkársky, až musel podstúpiť vyšetrenie na OCD poruchu, no výsledky sa preukázali ako nepriekazné. Mágia ho celkom pohltila a hoci zostávalo faktom, že bol pomalým žiakom, dostával do seba kvantná informácií z kníh a starých zvitkov, až dokým mu to otec zatrhol zo slovami, že zatiaľ vie viac než dosť. A táto udalosť sa stala prameňom napätia v rodine a zdrojom nekonečných hádok, ktoré sa pravidelne v ich dome začali ozývať až von na ulicu. Sebastian už bol frustrovaný z toho, ako ho nenechali nič robiť, pretože mohol zomrieť, a predsa len, keď si konečne niečo našiel, zatrhli mu to. Po rokoch tréningu sa mladému tínedžerovi zdá všetko nespravodlivé a v rodičoch videl najväčších nepriateľov. Preto sa znovu zameral na svet okolo seba a svoju lásku našiel v basketbale, adrenalínovom športe, kde sa vám ľahko mohlo niečo stať, no vďaka telepatii dokázal Sebastian predvídať kroky protivníkov, takže sa vyhol vážnejším konfrontáciám. Na škole sa z neho stala hviezda typická skôr pre klišé americké filmy než realitu, všetci zabudli na toho slabého čudáka s migrénami, teraz tu bol niekto nový, silnejší a lepší. Je celkom prirodzené, že sa mu to dostalo do hlavy, takže pri jednom zápase sa hnusne zranil a v nemocnici skoro prišiel o život...skoro. Poučil sa z vlastnej ignorácie a samoľúbosti, nechal basketbal v minulosti (hoci doteraz si ho rád zahrá, ale profesionálnu úroveň pustil k vode) s tým, že na sebe bude znovu pracovať. V 18 rokoch stále poznal len jednu svoju schopnosť a chcel poznať tú druhú, a preto poza chrbát matky a najmä otca zháňal staré texty, aby prišiel na spôsob, ako ju odomknúť. Podarilo sa. Fakt, že skoro stratil seba samého vo svete prízrakov už zostávalo vedľajším, veď konečne bol plnohodnotným čarodejníkom! Veselo skončil strednú a aby naštval otca, odmietol ísť na univerzitu - namiesto toho odišiel do rodného mesta a zamestnal sa ako čašník, pretrhnúc všetky rodinné zväzky, ktoré mal alebo mu zostali. Nechcel mať s rodinou Knoxovcov už spoločné nič viac ako meno. Mal iba 21 rokov, keď stretol jedného muža. Nikdy nezistil, čo je vlastne zač, lebo sa mu nedokázal pozrieť do mysle a sám mu toho veľa nepovedal, no presne poznal Sebastianov pôvod a poodhalil mu kúsok rodinnej histórie. Okolnosti, pre ktoré rodičia opustili Spojené štáty, a o ktorých mu toľko hovorili, sa ukázali byť falošnými. Skutočný dôvod? Strach z prenasledovania zo strany lovcov stojacich proti ich snahám o založenie čarodejníckeho covenu. Pokúšali sa ho totiž dať dokopy úzku skupinku talentovaných čarodejníkov a čarodejníc, aby pozdvihli magické remeslo na starodávno úroveň. V konečnom dôsledku mohli byť len šťastní, že vyviazli so svojimi životmi. Tento... Bezmenný, ako ho často nazýva, mu zjavil pravdu o tom, v akom svete žije, medzi akými ľuďmi kráča a aká beznádejná môže byť budúcnosť, ak niekto nezačne rýchlo konať. A Sebastian vedel, že s tým chce niečo urobiť. Odišiel preto do Grécka a sám či s pomocou iných telepatov rozvíjal svoje schopnosti, posúval hranice dokázateľného a nikdy sa neprestal snažiť posunúť hranice nemožného. Strávil tam dobrých päť rokov a v momente, kedy mal pocit, že sa tam viac už nenaučí, odišiel preč. Kam? Do Moldavska, jednej z najväčších dier súčasnej Európy, no pre jeho vízie budúcnosti sa práve takéto miesto hodilo viac než čokoľvek iné. Bezmenný mu totiž vnukol ideu toho, že svet si zaslúži poriadok a od neho prijal názor o ľuďoch: sú ako mravce a chcú sa niekomu klaňať, niekoho uctievať a nechať sa ním viesť...tak prečo by to nemal byť práve Sebastian Knox, milovník symetrie a pokoja? Založil si svoj vlastný coven. Nemal konkrétny názov, no čoskoro sa medzi bytosťami po celom Moldavsku začalo hovoriť o skupine čarodejníkov so znakom dvoch trojuholníkov vedených niekým, koho prezývali Domin-Sului, čo v rumunčine znamená "Pán mysle a duší." Ich primárnym cieľom bolo nastolenie poriadku za akúkoľvek cenu, a preto sa Sului nebránil amorálnym prostriedkom telepatie či šprtania do temných aspektov mágie, ktorým nerozumel a mal ich radšej nechať na pokoji. Či sa mu to páčilo alebo nie, vplyvom narastajúceho počtu členov sa v covene začal vyvíjať sekundárny cieľ. Inak ako nadprirodzený rasizmus sa asi nedá nazvať názor, podľa ktorého majú byť bytosti dominantné a množstvo ľudí sa zase má znížiť na prijateľnú úroveň v mene dosiahnutia harmónie. Tak sa Domin-Sului stal vodcom postupne radikalizujúcej skupiny čarodejníkov, ktorá mala bližšie skôr ku sekte než covenu s dobrými úmyslami, no zlými prostriedkami. Budovaním svojho mena i organizácie strávil šesť rokov a možno by sa mu podarilo urovnať pomery medzi vlastnými ľuďmi, nebyť jeho milenca, ktorého si v covene híčkal. V momente, kedy ich pomer vyšiel na svetlo sveta, prišiel o všetko a ak si chcel zachovať aspoň zbytky bývalej autority a dôstojnosti, musel odísť. Mesiac strávil v Rumunsku, pol roka v Maďarsku a nasledujúce mesiace cestoval po Európe aj Blízkom východe, nič však nezanedbal a ďalej sa učil, čo mohol. Napokon však aj on pocítil volanie domova a rozhodol sa vrátiť tam, kde to všetko začalo - do Shadow Hills, aby dokončil to, čo jeho rodičia začali.


GALERIE:


♦♦
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama