Beatrice Alexandrie D'Angelo || Phoenix

21. března 2018 v 18:56 | Louis






PŘIROZENÉ SCHOPNOSTI:

Pyrokineze, Regenerace, Léčení, Velká síla, Přeměna ve zvíře [fénix]


SCHOPNOSTI NAVÍC:

Empatie


VZHLED POSTAVY:

Bea už svojím výzorom trochu pripomína svoju druhú polovičku, fénixa, a to vďaka jej ohnivo ryšavým vlasom, ktoré jej často lemujú jej oválnu tvár a siahajú až po lopatky. Dalo by sa povedať, že si tak trochu žijú svojím životom, pretože v jeden deň sú rovné sťa steblá trávy ale na ďalší sú zapletené v jemných vlnkách a nik s nimi nepohne. Bea to tiež už po tých rokoch trápenia vzdala a nesnaží sa s nimi ani škriepiť tým, že si ich bude každé ráno žehliť alebo nebodaj si ich farbiť, pretože práve táto farba je to, čo si ako prvé na nej ľudia všimnú. Predsa len, po svete nechodí až tak veľa ryšavých ľudí... Je priemernej výšky, okolo 173 centimetrov, takže nikde nevytŕča, ale zase nie je ani úplne malinká. Jej postava je štíhla, aj keď neznáša športovanie. Snaží sa ale starať sa o seba, aj keď nie cvičením a aj preto sa v jej tele veľa tých svalov nenachádza. Pleť rozhodne bledú nemá a rada sa vyhrieva na slnku ako mačka, čím si zaslúžila mierne opálenú pleť. Nikdy sa jej nedarí poriadne sa opáliť, ale oproti neopáleným ľudom je jej opálenie aj tak vždy vidieť. Nikdy neprišla však na význam a rozhodne ani na spôsob používania veľkého množstva make-upu, preto sú na jej tvári zvýraznené maskarou vždy iba oči farby tmavej čokolády, ktoré nie sú síce veľké, ale pekne dopĺňajú a zapadajú medzi ostatné časti jej tváre. Pod očami na lícach, ale aj nose, jej hlavne v lete svietia pehy. V iných obdobiach sú síce vidno, ale v lete jej ich slnko vždy poriadne a veľa vytiahne. Nos má rovný, trochu širší a na konci je mierne zdvihnutý dohora. Má plné pery, ktoré si rada zvýrazňuje tmavšími odtieňmi. Jej tvár pôsobí symetrickým dojmom, ktorý ale niekedy kazí jej obočie. Nechodí si ho dať spraviť ku kozmetičke, ani si ho nefarbí, pretože ho má husté. Keď si ho však upravuje ona sama, často sa stane že jedno je trochu nižšie, alebo kratšie ako to druhé. Make-upu teda veľa nenosí a na veľmi výnimočné príležitosti siahne sem tam po nejakých tieňoch, ale to je tiež veľmi zriedkavé. Jej štýl a výber oblečenia je niekedy ovplyvnený jej rokmi a často rada siahne po nejakom staršom kúsku. Nikdy sa neoblieka veľmi módne, skôr pohodlne, čiže najčastejšie je ju možné stretnúť v pletenom svetri a legínach.


POVAHA POSTAVY:

Beatrice má vždy okolo seba akúsi auru pokoja a mieru. Je veľmi málo vecí, ktoré ju vyvedú z miery a počas rokov sa naučila držať svoje emócie na uzde a nedávať ich veľmi najavo, hlavne tie zraniteľné. Na tvári jej však vždy svieti úsmev, hlavne kvôli pacientom, ktorých vždy poteší. Keď je však nervózna, má vo zvyku krútiť si vlasy okolo prstu. Keď si to však uvedomí, snaží sa tváriť, že sa nič také nestalo. Nemôže však vystáť hlasné žuvanie... to zborí celý jej pokoj.
Veľmi rada číta, avšak nie všetko. Má svoje vybrané okruhy, na ktoré nedá zanevrieť, či už sú to rôzne odborné články ohľadom zdravotníctva alebo aj
konšpiračné teórie a knihy založené na nich. Pôsobí inteligentným a sčítaním dojmom a rada sa dozvedá vždy nové veci, ktoré nasáva do seba ako špongia. Na maličkosti, ako sú napríklad čo má nakúpiť, kedy má kto narodeniny a aký je dnes dátum, často zabúda, aj keď iné a zložitejšie veci si vie zapamätať bez problémov.
Nadovšetko verí svojim pocitom a intuícii, ktorou sa nechá viesť kamkoľvek a kedykoľvek. Nepotrebuje mať stanovený plán, je veľmi spontánna, ale často sa do vecí hádže po hlave a bez akéhokoľvek rozmýšľania. Aj keď sa jej to nie vždy vyplatí, nejako sa stále nevie poučiť z týchto situácii.
Beatrice je veľmi rada keď môže ľudom pomáhať a aj to je jeden z dôvodov prečo je lekárka, čo je aj jej akýmsi snom. Nevnucuje sa však, chce aby ľudia prišli za ňou keď niečo potrebujú. Svojich priateľov s drží čo najbližšie a môže sa zdať, že je veľmi majetnícka ohľadom nich. Nerada sa o nich delí, ale na druhej strane urobí pre nich prvé posledné. Keď však niekto spraví veľkú chybu, nie je mu už možné pomoci. Bea nerada odpúšťa ľudom, zistila že ľudia toto veľmi radi využívajú, tak sa k nim radšej chová chladne a odmerane.
Beatrice má veľmi silný žalúdok a pevné ruky, čo je hlavne vďaka jej práci. Pri všetkých ostatných aktivitách je však veľké nemehlo a často sa zakopáva aj o vlastnú nohu alebo aj o vzduch. Do všetkého naráža, zhadzuje a vázy u nej doma nevydržia ani deň. Aj preto sa vyhýba všetkým športovým aktivitám... viedlo by to iba k viacej zraneniam a problémom. Je však vynikajúca v liečení a k prekvapeniu aj v maľovaní, ale naopak nevie variť... dokáže spáliť aj vodu.


HISTORIE:

Narodenie Beatrice D´Angelo je zahalené tajomstvom, na ktoré ani ona zatiaľ neprišla a nie je si istá či prísť vlastne chce. Jediné čo vie je, že jednej teplej júnovej noci roku 1796 uvideli mníšky, ktoré sa starali o jeden malinký taliansky sirotinec silný oheň, ktorý postupne ničil neďalekú maštaľ. Rozbehli sa tam so snahou zachrániť čo najviac zvieratiek keď začuli detské bľabotanie. Otočili sa a uvideli malinké novorodeniatko ako si spokojne leží na zemi a smeje sa nad obrazcami, ktoré vytváral oheň na protiľahlej stene, nevediac o možnom nebezpečí. Vyzeralo to však tak, že tomu dieťatku tie plamene ani neublížili. Hlavná sestra Camille ho rýchlo zobrala na ruky a odviedla malinké dievčatko, ako neskôr zistili, so sebou do bezpečia. Spoločne sa zhodli na menách Beatrice Alexandrie pre malinké dievčatko a zostávalo už len priezvisko. Keďže to vyzeralo, akoby sám anjel strážny nad ňou bdel po celú tú hroznú noc, dali jej to najvýstižnejšie meno, aké mohli vymyslieť... dcéra anjela, D´Angelo. A tak sa začal písať životný príbeh malinkej Beatrice.
Bea, ako ju zvykli volávať, bola už od začiatku pokojné dieťatko, neplakala veľa, väčšinou iba keď plakali iné deti, usmievala sa na všetky strany, bola šikovná a na počudovanie všetkých naokolo bola veľmi silné dieťatko. Ukrývala sa v nej obrovská sila, aj keď jej malé telíčko ju nevedelo úplne použiť, tak väčšinou iba zhadzovala veci vôkol seba a to do riadnej diaľky. Nemala ani čas poriadne si nájsť nejakých najlepších kamarátov, keď ju v jej 3 rokoch adoptovala talianska rodina Di Fuoco- rodina ohňa. Netrvali na zmene mena, malinkej Bei to bolo tak či tak jedno, a o pár dní sa sťahovala priamo do srdca Florencie.
Jej nová rodina pozostávala z babičky Giulie, maminy Sary a otca Giovanniho a staršieho bračeka Felixa, ktorí ju všetci nadovšetko milovali a aj ona nich. Jej detstvo bolo plné radosti, dosť častej nešikovnosti, zhadzovania vecí a narážania do všetkého, avšak aj mystérií, ktoré ju sprevádzali skoro po celý čas. Či už to boli zvláštne hry, ktoré spolu s Felixom hrali, či už kto uhádne náladu rodičov ako prvý, alebo hry s ohňom... a to rozhodne nie v tej metaforickej podobe. Avšak malá Bea bola uchvátená ohňom... bol prosto nádherný! Rozliehal sa voľne, ničil keď sa mu niečo nepáčilo a ona sa mu zjavne páčila, pretože jej nikdy neublížil. Dokonca mystické boli aj tie krásne vtáky, ktoré ich ju z diaľky sledovali, keď sa hrala s Felixom vonku a ich rodičia pri nich neboli. Až v jej 12 rokoch sa dozvedela pravdu o nej a o svojej rodine. Nie žeby dovtedy nepátrala po odpovedi, ale nikde ju nemohla nájsť. Rodičia jej vysvetlili čo to znamená byť fénixom a povedali jej a o všetkých schopnostiach, ktoré to so sebou prináša. Z počiatku bola naštvaná, že jej to nepovedali skorej a dokonca veľmi dlhý čas nerozprávala s nikým z jej rodiny. Keďže ale nepoznala nikoho iného, začínalo jej byť smutno, tak im všetkým rýchlo odpustila a jej tréning sa mohol začať.
Naučila sa ako ovládať svoje schopnosti ovládať oheň, naučila sa hlavne ovládať svoju silu, liečiť ľudí a zabrániť emóciám iných ľudí aby ju ovplyvnili. Vtedy sa naučila mať na sebe akúsi masku pokoja a nenechať sa vyviesť z miery. Čo bolo ale pre ňu najlepšou schopnosťou, bolo vedieť sa premeniť na fénixa. Jej prvý let bol síce kostrbatý, ale aj zato si ho zapamätala až dodnes. Svet sa zdal úplne iný, dokonca ešte krásnejší ako zvyčajne a ten pocit vetru v krídlach bol nezameniteľný.
Rodina Di Fuocovcov bola zámožná rodina a preto ani jeden z nich nemal potrebu pracovať, hlavne kvôli tomu, že starli inak ako normálny ľudia a takéto veci sa proste nedajú vysvetliť. Mali teda svoju farmu, na ktorej si pestovali jedlo aby prežili. Už tu zistila Bea jej neschopnosť varenia, keď skoro vyhodila dom do vzduchu. Ešte, že sa naučila ovládať ten oheň.
V deň jej 112 narodenín, čiže na prelome 18. a 19. storočia ju jej rodičia zbalili a viac menej vykopli z domu so slovami, že nemôže tráviť celý svoj život doma a musí aj cestovať. Vďaka tomu spoznala nové krajiny, o ktorých ani len netušila, že existujú, naučila sa nové jazyky a našla svoju novú vášeň, liečenie. V oboch svetových vojnách pomáhala kde sa dalo, liečila ľudí, pomáhala z horiacich budov a niekedy aj na úkor seba. Ona sa však vedela vyliečiť a zregenerovať aj sama, oni však nevedeli. Po oboch vojnách sa ešte túlala po svete, vyštudovala medicínu na vysokej škole, občas navštívila aj rodinu a na sklonku roku 2017 ju to začalo ťahať do mestečka menom Shadow Hills, ktoré malo okolo seba znovu akúsi auru mysteriozity a tajov, ktorá sa jej páčila a chcela ju preskúmať.


GALERIE:




♦♦
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama