Matthew Claythorne || Kitsune

20. března 2018 v 15:00 | Louis






PŘIROZENÉ SCHOPNOSTI:

Elektrokineze [výjimečně vyvinutá], Regenerace, Přeměna v lišku


SCHOPNOSTI NAVÍC:

Žádné


VZHLED POSTAVY:

Matthewova tvár je presne to, čo vám na ňom udrie do očí, keď oňho zavadíte pohľadom. Inokedy by takáto vlastnosť bola obrovským pozitívom v jeho spoločenskom živote, ale ak ste prenasledovaná nadprirodzená bytosť, tak to rozhodne nie je dobré... Niekedy totiž ani jeho stíhačková rýchlosť nestačí na to, aby sa ocitol mimo nebezpečenstva. Je si istý, že by mu nikto nikdy neodhadol hlboké poľské korene, keďže by viac zapadol medzi obyvateľov východnej Európy či Škandinávie. Matthew dosahuje výšku dobrých 185 centimetrov a váhu 88 kilogramov, z čoho podstatnú časť tvorí svalstvo získané ako prácou s otcom, tak aj na nich osobne popracoval, veď ak má bojovať s lovcami a tajnými agentmi, musí byť vo forme! Už očividnejší fakt, že svoju štíhlu postavu má obalenú pevnými svalmi, nemôže byť. A teraz... Čo je na tej jeho okrúhlej tvári tak zarážajúce, až vám hneď ukradne pár chvíľ pozornosti? Sú to snáď jeho modré oči? Nie je to nepravdepodobné. I keď to znie ako klišé, Matthew má neobyčajné oči - jeho kitsune-gény sa totiž neprejavujú iba elektrokinetickými schopnosťami, ale aj výraznou heterochromiou, kedy nedostatok melanínu v okolí zreníc sfarbuje jeho dúhovky do strieborna, zatiaľ čo zbytok je modrý...odtiene tejto farby sa menia v závislosti od svetla. Niekedy sa mu stáva, že ak sa veľmi napína alebo sústredí na elektrinu vo svojom tele, po očiach mu behajú také drobné blesky. Ale ani tieto dva zázraky, medzi ktoré padá drobný okrúhly nos, nie sú ten pravý pútač. Reč je tu o jeho vlasoch...keď sa to tak vezme, Matthew má skutočne niekedy pocit, že sa uňho prejavujú sklony ku albinizmu: nedostatok pigmentu v očiach, pokožke a taktiež aj vo vlasoch. Prirodzene je blond, avšak tak svetlý, až sa jeho vlasy [i brada] zdajú byť biele a to nevidíte každý deň! Či? V účesoch je dosť neprieberčivý, češe sa, no tam to hasne. Preto je väčšinou strapatý v akceptovateľnej miere, ale pozná kaderníka a často si necháva vystrihať boky hlavy a zvyšok si gélom začeše dozadu. S jeho chladným vystupovaním sa mu výrazné ružové pery málokedy zdvihnú do úsmevu, ale keď sa tak predsa len stane, je to akoby ste z hrozivého medveďa urobili roztomilého plyšového macíka. Pedantne si udržuje bradu okolo pier - taktiež bielu - a pravidelne [a s láskou] sa o ňu stará, pridáva mu totiž na veku, takže nepôsobí ako nedospelý mladík. Svoj šatník Matthew zaplnil hlavne tmavými farbami a tiež modrou alebo bielou či zelenou. Visia mu tam oficiálne druhy oblečenia ako košele, obleky a kabáty, no ani on sa neubráni pohodlnejším hábom modernej éry. Poslednou vecou, ktorú je nutné spomenúť, je ozdoba na pravom zápästí - je to obyčajný kovový náramok s ornamentmi, ktorý dostal od svojej prvej lásky, a teraz je to už iba sentimentálna pripomienka.


POVAHA POSTAVY:

Matthew už dávno nie je tým poľským chlapcom, akým býval predtým...pred tým všetkým. Svet a okolnosti ho prinútili prispôsobiť sa nepriaznivej atmosfére, a tak to urobil, inak by sa totiž sotva dokázal pohnúť z miesta. Nebola to dobrovoľná zmena, ale naivita bola guľkou mieriacou do jeho lebky a optimizmus krátkou slamkou v losovaní, na ktorého konci čakala smrť. A on chcel - a stále chce - prežiť. Spočiatku bol poriadne tvrdohlavá nátura, nedal si povedať, všetko robil po svojom a spôsoboval problémy, za čo ho pár komunít vylúčilo zo svojich kruhov, takže keď mnohokrát spadol na kolená, musel sa znovu postaviť a zo svojich prešľapov poučiť. Teraz sa spolieha na svoje skúsenosti a schopnosti [získané i nadprirodzené] a ak čomusi skutočne načúva, je to jeho inštinkt - ten ho totiž ešte nezradil, čo sa nedá povedať o mnohých individuách v Poľsku i USA. Je opatrný nielen v tom, čo robí alebo čo a s kým hovorí, i keď ako profesor samozrejme nemôže byť večne ostražitý, ale aj kde sa pohybuje a celý tento proces len posilnil v momente, keď si uvedomil, že jeho schopnosť za ním necháva cestičku z iónových omrviniek. Niet sa teda čo čudovať, že má hlboko zakorenený problém s dôverou prejavujúci sa aj v škole, kedy je na písomkách ako všadeprítomný a vševediaci diktátor. Má totiž nos na ťaháky, holt roky skúseností ho naučili, kde sa vyskytujú najčastejšie a len málokedy sa zmýlil. Už párkrát počul, ako ho študenti prezývajú "buldog," z čoho teda nadšený nebol, no inak je asi v šuflíku so sympatickými učiteľmi. Veľmi rád by o sebe vyhlásil, že je pragmatik hľadiaci na svet ako na kauzálny reťazec s koncom výhodným práve preňho, avšak to by bola lož. Či sa to Matthewovi páči alebo nie, má jednoducho sklony k idealizmu, pozor, nie k naivite! Je v tom diametrálny rozdiel, pretože on verí, že podstata sveta je duchovná a že v konečnom dôsledku má duša prevahu nad hmotou...a taktiež má v niektorých ohľadoch rád klišé veci. Ak Matthew totiž niečo dokáže, potom to bezpochyby je videnie vecí a udalostí v ďalekosiahlejšom merítku. Dalo by sa hovoriť o jeho talente, kedy vidí súvislosti a vzťahy medzi rôznymi vecami, ak má dostatočné základy na posudzovanie, a nebavíme sa tu iba o histórii. Síce nie je ekonóm, no celý jej princíp je založený na logike a jemu dáva relatívny zmysel. Nezhovára sa moc rád, no je schopný viesť konverzáciu...i keď prvotne neochotne, nakoniec sa do toho módu predsa len dostane a tajomstvo na tento úspech poznajú najmä jeho študenti...akési nevlastné deti, s ktorými je len v obmedzenom kontakte. Matthew si však ide za svojim cieľom, avšak na druhú stranu si uvedomuje, že nemôže ísť na všetko cez steny, a tak robí výnimky. Prehltne vlastné ego a prispôsobí sa väčšine. Či už je to paradoxné alebo nie, jednou z jeho najobdivuhodnejších vlastností je aj ochota pomáhať, možnože sa chce len dočkať uznania alebo dokázať čosi sebe, ale fakt zostáva: je viac než dosť ochotný skutočne niečo robiť. Kedysi mal mnoho koníčkov, ale keď sa teraz musí skrývať, zostalo mu z nich len pár. Nenechajte sa pomýliť! Napriek jeho nepríjemnosti a trochu drsnému vzhľadu je to beznádejne ťažký knihomoľ schopný prečítať päťstostranovú knihu za dva dni, ak si k tomu sadne. Má za sebou aj krátku amatérsku kariéru spisovateľa, ale s tým neurobil dieru do sveta. Hovorí aj niekoľkými jazykmi: poľsky, slovensky, anglicky a pozná pár slovíčok z francúzštiny.


HISTORIE:

Mateusz Ziemiacierń sa narodil 9. júla 1981 v meste Ostrołęka ležiacej na sever od hlavného mesta Poľska, odkiaľ pochádzal jeho otec Grzegorz, ktorý sa spolu so svojou manželkou Ewelinou presťahoval preč za menej rušným prostredím. Spolu s nimi išli aj v tej dobe ešte len dve deti - syn Jarosław a dcéra Lena. Obaja sa zamestnali na typickom dedinskom JRD, keďže v dobe komunizmu to nebolo nič nezvyčajné a patrilo sa to. Dostali od štátu byt a tam celé roky žili a Mateusz vyrastal. Keď bol väčší, veľmi často chodil za rodičmi obšmietať sa spolu s tromi súrodencami [najmladšia Dorota sa narodila dva roky po ňom] a možno dospelým trochu vypomôcť s ľahšími prácami, koniec koniec, do toho kolektívu celkom aj pasovali. Ale už keď mal chlapec osem rokov, komunistický režim v jeho domovine padol a nahradilo ho žiarivá demokracia. Čo to znamenalo preňho? Skoro nič až na trochu iné učebné postupy v škole, politické heslá a to, čo učitelia hovorili a považovali za pravdu. Stále chodieval za otcom na družstvo, aby mu pomáhal a ako rástol, tým viac bola táto neplatená brigáda potrebná, pretože jeho otec starol. A Mateusz? Ten svoju budúcnosť videl na takomto pokojnom mieste, kde je život viac než dosť prostý, no rodičia nesúhlasili, videli totiž, že ich syn má na viac rovnako ako ostatné deti, a preto ho podporovali najmä v učení...niežeby z toho bol v tej dobe nadšený! Už v siedmej triede zistil, že hoci má "prácu" družstevníka rád, na teoretickej úrovni ho veci s tým spojené ako biológia a mechanika nudia - svoju lásku našiel skôr v zemepise a histórii. Stačilo sa ho opýtať na nejaké miesto či udalosť a už sa pustil do zdĺhavého rozprávania o veciach, o ktorých bežný smrteľník jakživ nepočul. Videl súvislosti a naplňovalo ho to. Preto si za strednú zvolil gymnázium, aby mal čas bližšie si určiť životné priority. Celý jeho život sa však otočil hore nohami, keď mal 17 rokov a cez jarné prázdniny sa s celou rodinou vybral na niekoľkodňový výlet na jazerá ležiace v ďalekom severovýchodnom Poľsku. V predposledný večer ich pobytu boli na výletnej loďke, keď ju zastihla búrka. Paluba sa kývala, kýl nebezpečne trmácal a vtom do vody hneď vedľa trupu udrel blesk. Drevo ten tlak a teplo nevydržalo a loď doslova roztrhalo na kusy. Tí, ktorí neumreli okamžite, sa v bezvedomí utopili v chladných jazerných vodách. Čo sa však týka Mateusza, nejak dokázal túto katastrofu prežiť a doplávať s otcom a sestrou Dorotou na breh. Počas ďalších dní prehľadávali záchranári zbytky vraku, dno i pobrežie, našli aj jeho matku a starších súrodencov, ale sotva sa dali rozoznať - ten výjav sa mu navždy vrezal do pamäte. Po tejto tragédii sa ich kedysi pevná rodinná súdržnosť rozpadla na prach: otec stále viac a viac pracoval [a pil], sestra študovala a Mateusz robil to isté. Niečo však bolo iné...on bol iný. Začalo to nevinne výpadkami prúdu, problémami s elektrickými prístrojmi alebo častým "kopaním." Až po niekoľkých mesiacoch omylom dokázal vytvoriť prvý blesk a podpáliť triedny kvetináč. Keď sa situácia zhoršovala, útechu našiel prekvapivo v spolužiakovi, s ktorým sa nikdy predtým nezhováral. Walenty Król bol futbalista a či si to elektrický chlapec chcel priznať alebo nie, priťahoval ho nielen po fyzickej stránke, ale aj charakterom. Iste, správal sa ako typický športovec-egoista, ale len čo bola jeho parta fuč, zrazu bol úplne iný a do tohto chalana sa Mateusz zamiloval. Už len myšlienka naňho mu pomohla krotiť čoraz nebezpečnejšie výboje energie, a tak jedného dňa, možno z vďačnosti možno z chvíľkového pobláznenia, mu vyjadril svoje city. Súkromne, keďže Poliaci nepatria medzi liberálne národy v otázkach sexuálnej orientácie. Očakával nadávky, odmietnutie či počiatky tvrdej šikany a potupy, ale ani v najbláznivejšom sne by mu nenapadlo, že by mu to mohol opätovať - a presne to sa stalo! - a na dva kratučké roky bol najšťastnejším človekom an svete. Po maturite z jeho obľúbených predmetov odišiel Mateusz do mesta Bielostok študovať pedagogiku a vtedy prišiel ten ťažký okamih, kedy sa museli rozlúčiť, pretože každý chcel ísť iným smerom. Mateusz v tej chvíli prišiel o srdce a jeho schopnosti sa zase začali vykyvovať spod kontroly. Z toho dôvodu zašiel domov za otcom, aby sa od neho dozvedel, čo sa to s ním celé tie roky deje. Dostali sa mu však len zdesenia a zlomená troska, ktorú kedysi s láskou nazýval otcom, ho vyhodila z domu s tým, že je netvor. Čo mu zostávalo? Hrejivé spomienky na chlapca, o ktorom kedy-tedy počúval, akú žiarivú kariéru profesionálneho futbalistu má pred sebou. Počas štúdia odhalil Mateusz ďalšiu svoju vášeň: knihy. Boli to diela slovenských autorov ako Martin Kukučín alebo Milo Urban, ktoré ho dostali ku čítaniu, rozhodným sa však stala Anna Karenina z rúk Leva N. Tolstoja, čo je celkom paradoxné vzhľadom na to, že počas študovania na vysokej škole sa z neho vykľul ťažký antikomunista, protirusky zmýšľajúci jedinec a zástanca kapitalizmu, ktorý v Amerike videl svieži závan slobody a pokroku. Až neskôr sa mal spamätať - aspoň v tej druhej polovici. Vlastné ruské korene po starom otcovi z matkinej strany si radšej nechal pre seba, veď ním toto zistenie ťažko otriaslo a jeho partia protičervených by to nepredýchala vôbec, hoci na tom pokojne mohli byť rovnako. Keď mal Mateusz 25 rokov, konečne doštudoval a pred meno si spokojne mohol napísať Ing. a nechať sa oslovovať "pán profesor," hold miesto ako učiteľ dejepisu a geografie na Všeobecnom lýceu v Čenstochovej mu ponúkli skoro okamžite. Prijal to. Tu sa jeho vášne zmiernili a istú dobu mal nábeh na to, aby sa stal skutočným katolíkom, ale rýchlo vytriezvel. Už plynutím času na vysokej škole sa pomaly učil zvládať svoje schopnosti, vedel, že je to dlhá cesta, ktorú vôľky-nevôľky musí absolvovať, preto trénovať až do posledného dychu. Ako profesor mal aj napriek tomu dosť času, ktorý zapĺňal nielen čítaním kníh [v tej dobe hlavne paranormálneho zamerania a neskôr genetiky], ale aj ich amatérskym písaním. Napísal niekoľko konspektov, niektoré aj dokončil, no žiadne z jeho diel nevyšlo - nemal odvahu ich poslať. Spokojne si učil študentov dlhých šesť rokov, mal všetko, čo chcel, a máločo mu skutočne chýbalo...alebo skôr málokto. Neuvedomoval si však problém tlejúci pod povrchom Poľska, ktorý raz bude musieť vyjsť na povrch a jazyky jeho plameňov už teraz nahlodávajú inak zelenú zem. Poliaci sú napriek všetkej modernosti hrozne poverčiví, a teda sa niet čo diviť, že si medzi sebou hovorili príbehy o bytostiach pijúcich krv, tvoroch, ktorým možno zapredať dušu alebo vás počarujú, aby ste v noci tancovali nahý kdesi po lesoch. I sám Matthew ich ako malý počúval, no vytlačil ich z pamäte, ako sa to s rozprávkami robí, a venoval sa realite, no počas jeho učiteľstva sa o tom šuškalo už viac ako kedykoľvek predtým a napokon sa mu všetko vybavilo...uvedomil si, odkiaľ pochádzajú jeho vlastné schopnosti. Len vďaka pokľudnej atmosfére a ako-takej symbióze s nadprirodzenom sa v Poľsku mali bytosti ďaleko lepšie ako napríklad v takých USA. Všetko sa však zmenilo, keď mal 32. V marci toho roku sa dozvedel, že jeho otec bol zavraždený a na ceste za sestrou zistil tú istú správu aj o nej. Bol načisto zdrvený, ale rýchlo si uvedomil nebezpečenstvo, ktoré mu hrozilo - bol totiž prenasledovaný ruským lovcom a so zhoršujúcou sa situáciou vo svete po ňom začali ísť aj agenti poľskej tajnej služby. Nemal na výber, opustil svoj starý život i Čenstochovú a dal sa na útek. Bola to skúška ohňom, kedy musel bojovať o holý život, aby prežil, čo z neho v konečnom dôsledku vyprofilovalo muža, ktorým je dnes. Napokon mu nezostávalo na výber nič iné, ako si zmeniť meno na Matthew Claythorne a emigrovať do Spojených štátov, kde si myslel, že bude v bezpečí. Omyl! Iba dva týždne po jeho príchode do Whiteboardu v štáte Virgina sa o ňom lovci dozvedeli a už mu išli po krku. Znovu sa dal na útek, striedajúc mesto za mestom, dokým nezakotvil v Shadow Hills, kde si chce dopriať krátku prestávku a skúsiť nájsť život, ktorý opustil. Prijal voľné miesto profesora histórie a geografie na miestnej strednej škole a popri márnej snahe natĺkať čosi tým deťom do hlavy sa snaží aj zostať čo najviac nenápadným.


GALERIE:











♦♦
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama